V priebehu uplynulého polstoročia, proces, pri ktorom sa jedlo dostane z farmy až na tanier, sa radikálne zmenil. Ohrozenie zdravotnej bezpečnosti potravín, ktoré sa vyskytne na jednom mieste – v jednej krajine, môže mať vplyv na zdravotný stav spotrebiteľov, ktorí žijú na druhej strane planéty. Je dobré, aby si každý v celom potravinovom reťazci, od výrobcu až k spotrebiteľovi, pripomenul aké je dôležité dodržiavať bezpečné zaobchádzanie s potravinami. Pozrime sa tu a teraz spolu na antibiotiká v nich ukryté.

Zvieratá dostávali širokospektrálne antibiotiká

Pôvodne sa ku konzervácii potravín uplatňovali hlavne lekársky používané antibiotiká so širokým spektrom účinnosti,  napríklad chlórtetracyklín alebo oxytetracyklín. Predlžovali síce trvanlivosť potravín, ale neviedli k ich sterilite. Nemôžu byť používané k prekrytiu kazenia potravín ani k ochrane potravín silne kontaminovaných. Nisín, subtilín a tylosín majú špeciálne kmene baktérií, ktoré sa v prírodnom živom prostredí (napr. v mlieku) vyznačujú tvorbou špeciálnych antibiotík. Povahu antibiotík z hľadiska použiteľnosti v potravinárskom priemysle charakterizuje vysoký stupeň selektivity voči iným mikroorganizmom.

Nitrofurány sú veterinárne liečivá – antibiotiká, ktoré sa od päťdesiatych rokov používali v chove hospodárskych zvierat všade na svete predovšetkým ako výborný prostriedok proti bakteriálnym črevným infekciám. Nitrofurány sú v Európskej únií dnes zakázané, pretože v odborných kruhoch ich považujú za látky potenciálne vyvolávajúce génotoxicitu a rakovinu u ľudí a zvierat. Odborníci odhadujú, že pred zákazom používania nitrofuránov v Európskej únií ním bolo ošetrovaných až 17% ošípaných. V krajinách ako je Thajsko, Brazília, Indonézia sú nitrofurány dodnes bežným a legálnym veterinárnym liekom.

O tom, že zneužívanie antibiotík v chovoch hospodárskych zvierat nie je zanedbateľný problém, poukazuje zoznam európského systému varovania RAPID ALERT, ktorý zverejňuje všetky problémy týkajúce sa zdravotnej neškodnosti potravín. Reziduá veterinárnych liečiv sa vyskytujú na druhom mieste, hneď za chemickými látkami. Boli zistené v bravčovom mäse, v jahňacom mäse, v hovädzom mäse, v mliečnych výrobkoch, v kurčatách, v kačiciach, v morkách, v rybách a v krevetách. Nitrofuránové antibiotiká zahrňujú: Furazolidon, Furaltadon, Nitrofurantoin, Nitrofurazon.

Regulácia podávania antibiotík v chove zvierat

Vo väčšine krajín sveta neexistuje prakticky žiadna regulácia na užívanie antibiotík u zvierat.  Znepokojivý je vývoj v krajinách so stredným príjmom na obyvateľa, akými sú Brazília, Čína a India. Hoci India patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu. Napriek snahám Európskej únie a Spojených štátov o znižovanie kontaminácie liečivami, celosvetový ukazovateľ stúpne. Vinníkom bude najmä lacnejšie mäso. Dramatický má byť nárast antibiotík v bravčovom mäse, lebo jeho ekologickejšia výroba je omnoho nákladnejšia.

V rámci EÚ bolo prijatých viacero legislatívnych opatrení, ktoré posilňujú reguláciu a kontrolu antimikrobiálnych látok v primárnej produkcii potravín. Medzi ne patrí schválenie a vyhlásenie o podmienkach použitia liekov v Európskom farmaceutickom úrade (EMA), kontrolné programy pre sledovanie prítomnosti farmakologicky účinných látok (vrátane antibiotík) v potravinárskych výrobkoch živočíšneho pôvodu, vypracovanie smerníc pre produkty veterinárnej medicíny a maximálne limity rezíduí antimikrobiálnych látok v potravinách živočíšneho pôvodu.

Antibiotiká na prevenciu vzniku infekčných ochorení zvierat sa v Európskej únii nepodávajú. Lieky sa majú nahrádzať správnym chovom, dodržaním welfare, správnou výživou a starostlivosťou. Napriek tomu, kontrolné orgány sporadicky nachádzajú antibiotiká v mäse dostupnom na spotrebiteľskom trhu. U nás je na ich získanie potrebný lekársky predpis, no nie je to tak v každej krajine EÚ. Podľa riaditeľky Kancelárie WHO na Slovensku MUDr. Dariny Sedlákovej, sú problémy s antibiotikami v potravinách daňou za obdobie, kedy boli ešte v živočíšnej a rastlinnej výrobe povolené.

Stop antibiotikám v európskych krmivách

Pre zvýšenie bezpečnosti európskych krmív bol podstatný zákaz používania antibiotík na urýchlenie rastu zvierat z roku 2006. Odvtedy ich môžu farmári EÚ dostať len pre naozaj choré zvieratá.
Najprirodzenejšie krmivá sa dajú nájsť na ekologických farmách. Ich zvieratá priemyselné krmivá vôbec konzumovať nesmú. Musia mať iba krmivá dorobené na samotnej farme. V teplejších mesiacoch žijú na pasienkoch. Na ekologickej farme sa žiadne aditíva  používať nemôžu. Tam platí, že zvieratá sa kŕmia iba tým, čo im dá sama farma.

Dohľad v Slovenskej republike zabezpečuje Štátna veterinárna a potravinová správa. Lekárne vedú evidenciu o vydaných liekoch, poľnohospodárske družstvá tzv. ambulantnú knihu. Viaceré štúdie potvrdili, že antibiotiká z „dopovaných“ zvierat prešli do organizmu človeka cez mäso, mlieko či vajcia. „Až 89% krajín zemegule má antibiotiká na voľno,“ konštatuje infektológ MUDr. Vladimír Krčméry. „Baktérie nevieme ohraničiť nejakými schengenskými vízami. Nevieme genotypy multirezistentných kmeňov prinútiť, aby cirkulovali tam, kde si s nimi vieme poradiť. Najrezistentnejšie kmene prišli do Európy z tretieho sveta,“ dodáva.

Zdroje: Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Úrad verejného zdravotníctva SR, M. Hejzar, B. Hylmar, M. Teplý: Antibiotika a jejich použití v potravinářství a zemedělství, http://science.dennikn.sk,  http://www.euractiv.sk,  http://www.etrend.sk a http://www.eufic.org.