Nezaradené

Antibiotiká: Koľko ich na Slovensku máme?

Keby pán Fleming tušil…

Keď v roku 1928 Alexander Fleming objavil penicilín, prvý liek novej skupiny liečiv antibiotík, priniesol ľudstvu nádej. Nový liek ponúkol záchranu života v zdravotných situáciách, v ktorých vtedajšia terapia zlyhávala.
Keby pán Fleming len tušil, že za menej ako sto rokov budú mať lekári z farmakologickej skupiny antibiotík k dispozícii stovky liekov asi by sa potešil.
Vôbec by ho však nepotešilo, že pokiaľ v minulosti penicilín zachraňoval životy, dnes chceme antibiotikami liečiť aj banálne škriabanie v krku, kašeľ, či nádchu.
Najväčším rizikom dnešnej doby je nadmerné užívanie antibiotík.

Antibiotiká

Antibiotiká, tiež známe ako antimikrobiálne lieky, sú lieky, ktoré sú schopné spomaliť rast alebo úplne zahubiť mikroorganizmy (baktérie). Nie všetky antibiotiká sú účinné proti všetkým baktériám. Existuje viac ako 15 rôznych skupín antibiotík, ktoré sa odlišujú chemickou štruktúrou a svojím účinkom proti baktériám. Antibiotikum môže byť účinné proti jednému typu baktérií, alebo proti viacerým typom baktérií.

Koľko antibiotík máme na Slovensku?

Podľa údajov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv má v súčasnosti platnú registráciu 324 antibiotík. Podľa ATC skupín (anatomicko-terapeuticko-chemický klasifikačný systém ATC, alebo ATC klasifikácie) sa delia nasledovne:

J01A – tetracyklíny
J01B – amfenikoly
J01C – betalaktámové ATB, penicilíny
J01D – iné betalaktámové ATV
J01E – sulfónamidy a trimetoprim
J01F – makrodlidy, linkozamidy a streptogramíny
J01G – aminoglykozidové ATB
J01M – chinolóny
J01R – kombinácie antibakteriálnych liečiv
J01X – iné antibakteriálne liečivá

Bezpečnosť antibiotík

Všetky lieky predtým, ako sa dostanú na trh, musia prejsť odborným schvaľovacím procesom – registráciou, v ktorom sa posudzuje ich kvalita, účinnosť a bezpečnosť. „Ak liek vyhovie jeho prísnym požiadavkám, zapíše sa do zoznamu registrovaných liekov a môže vstúpiť na trh. Registráciou lieku sa však jeho “životný cyklus” len začína. Lieky sa sledujú počas celej doby, kedy sa na trhu používajú, preto sa spomínané parametre (kvalita, účinnosť, bezpečnosť) sledujú aj po ich uvedení na trh,“ konkretizovala Mgr. Madarászová. Liekové agentúry (na Slovensku Štátny ústav na kontrolu liečiv) neustále prehodnocujú pomer prínosov a rizík registrovaných liekov a povoľujú alebo nepovoľujú zmeny v konkrétnom lieku.

Najčastejšie príčiny stiahnutia liekov z trhu

Počas celej doby, odkedy je uvedený na trh, musí každý liek spĺňať prísne požiadavky na kvalitu, bezpečnosť a účinnosť. „Kontrola týchto parametrov je sledovaná na niekoľkostupňovej úrovni, a to zo strany liekových agentúr, ale aj samotných výrobcov liekov. Štátny ústav pre kontrolu liečiv rieši dohľad nad prípadným stiahnutím lieku z trhu. V prípade ohrozenia kvality liekov sa liek sťahuje z trhu, často aj s preventívnym charakterom. V minulom roku boli z celkového počtu 28 stiahnutých liekov stiahnuté v tejto indikačnej skupine 2 lieky. Dôvodom bola prítomnosť častíc v injekčných liekovkách,“ uviedla Madarászová.

Nové antibiotiká na trhu

Podľa najnovších údajov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv bolo v roku 2015 zaregistrovaných 15 antibiotík, pričom boli v tomto počte zaregistrované tri nové účinné látky – dalbavancin, oritavancin, tedizolid.

Prečo sú antibiotiká len na predpis

Prístup k antibiotikám na Slovensku je len na predpis. Tento dôvod konkretizuje Mgr. Diana Madarászová zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv takto: „Antibiotiká (ATB) tvoria skupinu liekov určených na liečbu alebo aj na prevenciu závažných ochorení spôsobených citlivými baktériami. Nie sú účinné u infekcií spôsobených vírusmi. Na ich použitie je preto potrebné presne diagnostikovať infekčné ochorenie. Z toho dôvodu si pacient nemôže sám určiť liečbu.“

Antibiotikum bez predpisu

V Slovenskej republike je výdaj všetkých antibiotík viazaný na predpis. Neplatí to na látku fusafungín (BIOPAROX), ktorú obsahuje liek na miestne použitie. „Fusafungín je teda jedinou látkou zaraďovanou medzi antibiotiká, ktorá je u nás dostupná bez lekárskeho predpisu. Používa sa na aplikáciu do úst alebo do nosa pri ľahších nekomplikovaných infekciách horných dýchacích ciest,“ uviedla Diana Madarászová. Zároveň však zdôraznila, že aj keď liek nie je viazaný na lekársky predpis, môžu sa u neho, tak ako u ostatných liekov, objaviť vedľajšie účinky. „Preto je dôležité, aby sa používal tak ako je to uvedené v písomnej informácii pre používateľa.“

Zásady, ktoré musíme dodržiavať pri užívaní antibiotík

Ak už lekár po diagnostike ochorenia predpíše na danú chorobu antibiotikum, je potrebné, aby ho pacient užíval správne. Samotná dĺžka liečby antibiotikami závisí nielen od konkrétneho ochorenia, ale aj od typu použitých antibiotík. „Sú antibiotiká, ktorých účinok sa dostaví až po niekoľkých dňoch, ale sú aj také, ktoré pacientovi zaberú do niekoľkých hodín. To, že sa pacient po pár hodinách, resp. dňoch cíti lepšie, ešte neznamená, že má s liečbou skončiť. Antibiotiká treba užívať ešte niekoľko dní,“ poukazuje na najčastejšie chyby správania pacientov Mgr. Madarászová.

Antibiotiká a probiotiká

Antibiotiká môžu pri liečbe okrem choroboplodných baktérií zabíjať aj organizmu prospešné baktérie nachádzajúce sa v črevách. Preto je vhodné počas antibiotickej liečby a ešte krátko po jej ukončení užívať na obnovenie črevnej mikroflóry probiotiká. Takto sa pacient vyhne možným črevným problémom, ktoré sú pri užívaní antibiotík veľmi časté.

Nehazardujte so zdravím

Vydávanie antibiotík na lekársky predpis nie je náhodné, pretože len odborník dokáže posúdiť najlepšie, či je pri danom type choroby užívanie antibiotík nevyhnutné. Podľa skúseností lekárov sú Slováci netrpezliví pacienti a choroby, resp. jej nepríjemných príznakov sa chcú zbaviť hneď. Aj keď nám v rámci Európskej únie patria v spotrebe antibiotík popredné priečky ešte stále nie je dostatočne rozšírené povedomie o účinkoch antibiotík.

„Antibiotikami sa neliečia príznaky infekčných ochorení ako sú napríklad horúčka, či kašeľ. Každé použitie antibiotika pri infekčnom ochorení vyžaduje stanovenie presnej diagnózy ochorenia, správny výber antibiotika ako aj poznanie zdravotného stavu pacienta,“ uviedla Mgr. Madarászová zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.
Zbytočná konzumácia antibiotík (liečba ochorení, ktoré si antibiotickú liečbu nevyžadujú) spôsobuje rezistenciu (odolnosť) baktérií voči lieku. Môže sa nám teda stať, že ak budeme antibiotiká skutočne potrebovať nemusia byť účinné.

Antibiotiká

  • lieky určené na liečbu ochorení spôsobených baktériami
  • až 80 % akútnych ochorení nosa, uší, hrdla a pľúc je vírusového pôvodu
  • výdaj všetkých antibiotík v Slovenskej republike je viazaný na predpis
  • nadmerná konzumácia antibiotík môže spôsobiť rezistenciu

Základné princípy ATB terapie

  • podávanie antibiotík len v indikovanom prípade
  • včasné začatie terapie
  • udržiavanie účinných hladín (pravidelná konzumácia odporúčaných dávok)  
  • zbytočné neprekračovanie dávok
  • lokálne podávať len výnimočne
  • nepoužívať antibiotiká na liečbu vírusových infekcií

Komentáre