Väčšina liekov pri dojčení cez mlieko prechádza z matky na dieťa. Otázkou je, v akej koncentrácii. Platí pritom, že dojčiace mamičky môžu požiadať svojho lekára o iný liek, alebo o to, aby si zo spoľahlivého zdroja overil, či je naozaj nevyhnutné prestať dojčiť.

Žijeme v časoch, kedy by nemal byť problém nájsť pre ne bezpečný liek. V záujme dojčenia určite stojí za to konzultovať liečbu s viacerými lekármi. V komplikovanejších prípadoch je vhodné konzultovať klinického farmakológa. Vie posúdiť, ako daný liek do mlieka prestupuje a bábätko ovplyvňuje.

Možné antibiotiká, ak dojčíte dieťatko

Riziko spojené s antibiotickou liečbou ženy počas dojčenia závisia od typu a dávky antibiotika. K spoločným nežiaducim účinkom antibiotík prenikajúcich do materského mlieka patrí možnosť senzibilizácie (alergizácie) dieťatka, ako aj alterácia prirodzenej črevnej flóry dojčaťa. Prirodzená výživa ženským mliekom podporuje rekolonizáciu antibiotikami sterilizovaného zažívacieho traktu prirodzenou flórou (laktobacilus).

Lekári predpisujú niektoré antibiotiká

Všetky penicilíny sa do mlieka sa vylučujú v minimálnych množstvách. Teoreticky by mohli spôsobiť alteráciu črevnej flóry dieťaťa, jeho senzibilizáciu alebo alergickú reakciu. Napriek tomuto riziku sa užívanie penicilínu nepovažuje za nezlučiteľné s dojčením.

Cefalosporíny prenikajú do mlieka minimálne. Cefalosporíny prvej a druhej generáciu sú bezpečné, u treťogeneračných prípravkov je riziko eradikácie normálnej črevnej flóry o niečo vyššie. Sledujte, či sa u dieťatka neobjaví hnačka, soor alebo kožné výsevy.

Aminoglykozidy patria medzi antibiotiká, ktoré keď prenikajú do mlieka, predstavujú pre dojčené dieťa minimálne riziko vzhľadom na ich zlú perorálnu absorbovateľnosť. Odporúča sa sledovať výskyt známok svedčiacich pre alteráciu normálnej črevnej flóry.

Makrolidy. Dojčené dieťa vstrebáva cez materské mlieko menej ako 2% matkinej dávky antibiotika, t.z. podstatne menej ako je bežná terapeutická dávka predpisovaná dojčatám a novorodencom. Pri erytromycíne bolo zaznamenané vracanie, v praxi sa skôr nepredpisuje.

Sulfónamidy nemajú užívať matky detí s novorodeneckou žltačkou. Sulfamethoxypyryridazín môže u detí s deficitom glukóza-6-fosfodehydrogenázy vyvolať hemolýzu. Sulfamethoxazol, ako aj sulfisoxazol je prípustný u matiek starších, u donosených detí.

Metronidazol sa objavuje v mlieku v rovnakej koncentrácii ako v sére matky. Vzhľadom na teoretické riziko karcinogénnosti a relatívne vysokým hladinám dosahovaným v plazme dojčených detí, je rozumné vyhnúť sa podávaniu tohto lieku počas dojčenia.

Tieto lieky sa považujú za bezpečné:

Aspirín v bežných dávkach počas krátkej doby. Rovnako väčšina antiepileptických liekov, liekov proti vysokému tlaku, nesteroidné protizápalové lieky, warfarín, či tricyklické antidepresíva. Alkohol, nikotín a kofeín prechádzajú do mlieka – majú sa zásadne obmedziť. Zvýšenú pozornosť venujte upokojujúcim a uspávacím prostriedkom, chinínu a antibiotikám. To, ako liek na bábätko účinkuje, ovplyvňuje vek dieťatka, jeho zdravotný stav, zrelosť, to, či je už prikrmované, a kedy mamička liek užila. Pre základnú orientáciu ale platí toto:

• bezpečný je liek, ktorý dosahuje veľmi nízku, resp. zanedbateľnú hladinu v plazme a teda i v materskom mliečku – napr. lokálne mastičky (antibiotické, antimykotické, stereoidy), lokálna anestézia napr. u zubára, inhalačné spraye, kvapky do očí…
• lieky, ktoré nie sú absorbované zo žalúdka a čriev
• lieky so silnou väzbou na proteíny v plazme
• lieky nerozpustné v tukoch
• a lieky s vysokou molekulárnou hmotnosťou.

V príbalových letákoch o užívaní lieku jednotlivých výrobcov sa možno daný liek neodporúča užívať, napriek tomu, že liek podľa dostupných štúdií je pre dieťatko bezpečný. Je to len formulácia výrobcu, ktorý sa zbavuje akejkoľvek zodpovednosti a záujmy matky a dieťaťa neberú do úvahy. Netreba sa zľaknúť, ak lekár predpíše práve jeden z nich. Sú mamičky, ktoré sa obávajú liečby, a lekára navštívia neskoro, keď už je ochorenie plne rozvinuté a jeho priebeh ťažký. Na druhej strane – sú lekári, ktorí zbytočne odporučia mamičke dojčenie prerušiť, najmä pri chronických ochoreniach. Bolesť tlmia aj lieky bez receptu vo voľnom predaji, je dobré sa ne opýtať v lekárni (napríklad Ibuprofen a Paralen).

Diagnóza po pôrode: Bakteriálna mastitída

Pocit napätia, rezavé bolesti, sčervenanie a opuch prsníka, horúčka, triaška. Vznikajú po nákaze, ktorá vnikne do tela najčastejšie cez neviditeľné, drobnohľadné poškodenie pokožky alebo cez viditeľné trhlinky na bradavke. Zápal prsníka ohrozuje nielen matku, ale aj pridájané dieťa. Pri zanedbanom zápale nebude stačiť jednoduché ošetrenie, liečenie bude zdĺhavé. Kým zápal nie je veľký, a s mliekom sa nevylučuje hnis, dá sa dojčiť, pretože dostatočné vyprázdňovanie prsníka urýchľuje aj hojenie zápalu. Naopak – hromadenie mlieka zápal podporuje. Podporná je po ústupe bolesti masáž bradaviek – bradavka „v kondícii“ je pružná, nepraská po navlhčení a usušení, čo sa stáva pri dojčení.

Pre ochorenie je typické bolestivé, začervenané a pri dotyku teplé miesto v prsníku. Tento stav vyžaduje pokoj na lôžku, dostatok tekutín, podávanie liekov tíšiacich bolesť a znižujúcich horúčku a často aj liečbu antibiotikami. Bakteriálna mastitída je najčastejšie spôsobená stafylokokmi. Pre dojčiacu matku sú nevhodné antibiotiká s obsahom síry. V liečbe sa používajú rôzne antibiotiká, napríklad Amoksiklav. Amoksiklav (aj Augmentin) je kombináciou amoxicilínu – baktericídneho širokospektrálneho antibiotika penicilínového typu a draselnej soli kyseliny klavulanovej, ktorá je ireverzibilným inhibítorom beta-laktamáz. Podľa údajov výrobcu uvedený prípravok môžu užívať dojčiace ženy, bez toho aby dochádzalo k nežiaducim účinkom u dojčaťa.

Jedinou výnimkou je riziko senzibilizácie (vzniku precitlivelosti – alergie) stopovým množstvom antibiotík vylučovaných do materského mlieka. Obe látky prechádzajú do materského mlieka len v malom množstve. Ženskí lekári predpisujú aj cefalosporíny, ak pacientka nemá alergie. Treba informovať aj pediatra. Antibiotiká sa užívajú čím skôr (do 48 hodín) po dobu 7 – 10 dní (i keď sa stav zlepší), aby nevzniklo v prsníku ohraničené ložisko hnisu (absces) alebo recidíva ochorenia. Ak sa stav nezlepší po 2 – 3 dňoch predpísanej antibiotickej liečby, je čas konzultovať s gynekológom (alebo so svojím všeobecným lekárom) inú liečbu.

Prevencia pred vznikom zápalu prsníka

Prevenciou vzniku mastitídy je časté kŕmenie bez obmedzenia dĺžky dojčenia, ponúkať dieťaťu mlieko keď je prsník plný, nemeniť frekvenciu a dĺžku dojčenia, a tiež – okamžité liečenie trhliniek na bradavke. Budúca mamička si má už v tehotenstve pripravovať prsné bradavky jemným krútením, vyťahovaním a trením, aby sa zväčšili a aby na nich zosilnela koža. Väčšie bradavky môže dieťa perami pohodlne uchopiť, a spevnenie kože zabraňuje vzniku trhlín, ktorá bývajú také bolestivé, že znemožňujú dojčenie a spôsobujú pokles tvorby mlieka. Pomáha spávať v polohe nie na bruchu, bez podprsenky, nenosiť tesný odev, meniť oblečenie znečistené mliekom, sprcha celého tela, dopriať si oddych.

Pri ochorení sa má posilňovať imunitný systém, prijímať výživná strava. Studené obklady zmierňujú bolesť, teplé zlepšujú cirkuláciu. Úľavu vie podľa dojčiacich mamičiek priniesť aj: odsávanie a pokračovanie v dojčení, aj z postihnutého prsníka prikladanie obkladu zo studeného vína, vychladený kapustný alebo kelový list, studený strúhaný zemiak, tvaroh a slivkový lekvár, octanová masť… Mastičky na bradavky naniesť radšej až po konzultácii s lekárom, pred dojčením bradavku zbaviť liečiva umytím vodou a mydlom (týka sa aj „príchutí“ z obkladov). Mlieko je nutné vyprázdniť, pokiaľ dieťa nepije dostatočne – používa sa ruka mamičky či otecka alebo pumpička.

Pôrodnice používajú automatizované elektrické príručné odsávačky, sú dostupné v predaji a dajú sa aj zapožičať. Pri zápale môže mlieko obsahovať viacej soli, ale väčšine dojčiat to neprekáža. Odporúča sa začať dojčenie na postihnutej strane a pokračovať na druhej strane. Poloha dieťaťa počas dojčenia sa strieda. Dôležité je vylúčenie stresu pre zaistenie pokojného dojčenia. Nemení sa, že materinské mlieko chráni dojčené deti natoľko, že ochorejú zriedkavejšie. A ak aj ochorejú, chorobu prekonajú rýchlejšie a ľahšie.

Zdroj: www.mamila.sk, www.provita.sk, https://dojcenie.wordpress.com, EDUSAN poradca pre zdravie, konzultácia o liečbe s gynekológom: MUDr. Tomáš Danys, PhD., MPH, online fóra dojčiacich mamičiek, MUDr. Mirka Klímová – Fügnerová: Naše dieťa,  Ladislav Rosival, Milan Beniak, Miroslav Janotka, Michal Valent a kolektív: Zdravoveda.